Vznik Europarlamentu

Pôvodne vznikol ako Parlamentné zhromaždenie krajín Európskeho Spoločenstva Uhlia a Ocele, Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho združenia voľného obchodu už v roku 1958. Na jeho prvom zasadnutí v Štrasburgu 19. marca 1958 sa zišlo presne 142 zástupcov reprezentujúcich 6 zakladajúcich členských krajín. Od roku 1958 prešlo toto zhromaždenie, v roku 1962 premenované na Európsky parlament, mnohými zmenami názvu, právomocí a počtu členov.  Dnes je jeho hlavnou právomocou spolurozhodovanie o európskej legislatíve, vrátane schvaľovania rozpočtu EÚ.

 

Od roku 1979 prichádzajú európski voliči každých 5 rokov k volebným urnám, aby si zvolili poslancov, ktorí v súčasnosti zastupujú všetkých obyvateľov Európskej únie. Európske voľby sa konajú v každom členskom štáte v približne rovnaký čas (vždy v júni a vždy v časovom rozpätí od štvrtka do nedele, v závislosti od rozhodnutia príslušného štátu). Od roku 1979 sa až doposiaľ konalo 7 priamych Európskych volieb – v roku 1979, 1984, 1989, 1994, 1999, 2004 a 2009.

Európsky parlament sa za viac ako polstoročie svojej existencie vyvinul zo zboru delegovaných národných poslancov s výslovne konzultačnými právomocami na jedinú priamo volenú inštitúciu EÚ, s pevným postavením hlavného spolutvorcu európskej legislatívy.

Dôležité dátumy v posilňovaní právomocí EP 

  • 19. marec 1958 - Ustanovujúca schôdza nového Parlamentného zhromaždenia v Štrasburgu.
  • 30. marec 1962 - Parlamentné zhromaždenie sa premenovalo na Európsky parlament.
  • 9. – 10. december 1974 - Hlavy štátov a vlád na summite v Paríži oznámili, že Európsky parlament bude volený vo všeobecných voľbách.
  • 7. – 10. jún 1979 - Prvé priame voľby do EP. Občania vtedajších 9 členských krajín Európskych spoločenstiev (predchodca EÚ) si prvý krát zvolili svojich 410 poslancov, aby ich zastupovali v EP.
  • 17. júl 1979 - Prvé zasadnutie priamo voleného Európskeho parlamentu.
  • 1. júl 1987 - Do platnosti vstúpil tzv. Jednotný európsky akt. EP sa zapojil do procesu prijímania legislatívy, čo znamenalo prelom v jeho histórii. Právomoci parlamentu boli posilnené "postupom spolupráce", ktorý mu umožnil predkladať pozmeňujúce návrhy k prerokovávanej legislatíve.
  • 1. november 1993 - Do platnosti vstúpila Maastrichtská zmluva, ktorá vytvorila Európsku úniu a posilnila právomoci Parlamentu. EP získal právo vetovať legislatívne návrhy v niektorých oblastiach. Okrem toho dostal právomoc schvaľovať členov Európskej komisie.
  • 1. máj 1999 - Do platnosti vstúpila Amsterdamská zmluva. Zmluva zjednodušila "postup spolurozhodovania" a rozšírila oblasti, o ktorých mohol Parlament v rámci tohto postupu rozhodovať.
  • 1. február 2003 - Do platnosti vstúpila Zmluva z Nice, ktorá bola podpísaná 26. februára 2001- Zmluva opäť ďalej rozšírila oblasti, o ktorých mohol Parlament v rámci "postupu spolurozhodovania" rozhodovať.
  • 13. december 2007 - Hlavy štátov a vlád EÚ na summite v Lisabone podpísali Lisabonskú zmluvu, ktorá má po jej ratifikácii všetkými 27 členskými krajinami Únie a po následnom vstupe do platnosti rozšíriť právomoci EP. Parlament je pri schvaľovaní 95 percent európskej legislatívy rovnoprávnym orgánom s Radou, a to aj v oblastiach, v ktorých doposiaľ nemal konečné slovo (napr.  v rozpočtovom procese) EP volí predsedu Európskej komisie, získal právo iniciatívy vo vzťahu k revízii Zmlúv EÚ.

 

 

 

 

Zdroj: https://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/european-parliament/index_sk.htm

 

 

 

 

 


Tvorba web stránok zdarma Webnode